Všeobecne je preferované tvrdenie, že hormonálna antikoncepcia má pozitívny vplyv na pokožku žien, najmä v prípadoch zvýšenej produkcie androgénov (skupina hormónov, ktoré primárne ovplyvňujú rast a vývin mužského reprodukčného systému).[i] Príčinou akné však nemusia byť len androgény. Významnú úlohu zohrávajú aj iné faktory, napr. genetická predispozícia, preinflamačné lipidy, mechanizmy neuroendokrinnej regulácie, diéta a viaceré vonkajšie faktory.[ii] U dospievajúcich dievčat príčinou akné nemusia byť zvýšené koncentrácie androgénov, ale len dočasne nadmerne zvýšená citlivosť mazových žliaz voči ich prítomnosti, keďže androgény boli počas detského obdobia produkované len v malých množstvách.[iii]
Najzávažnejším ochorením kože súvisiacim s užívaním hormonálnej antikoncepcie je rakovina kože. Viaceré štúdie zistili významne zvýšený výskyt rakoviny kože (skvamocelulárny, bazocelulárny karcinóm) u užívateliek hormonálnej antikoncepcie (Oshyvalova a kol., 2019[iv], Kuklinski a kol., 2016[v], Beheshtiroy a kol., 2014[vi]) vrátane melanómu (Sun a kol., 2020[vii], European prospective investigation into cancer and nutrition, 2020[viii], Cervenka a kol., 2018[ix]). Vo veľkej meta-analýze, ktorú vykonali Sun a kol. (2020) riziko melanómu rástlo s dĺžkou užívania perorálnej antikoncepcie; pri jej užívaní 5 rokov a dlhšie bolo riziko zvýšené o 18% (RR 1.18; 95%CI: 1.07–1.31) a pri užívaní 10 rokov a dlhšie o 25% (RR 1.25; 95%CI: 1.06–1.48). Významné, o 52% zvýšené riziko melanómu bolo zistené u žien, u ktorých od prvého užitia perorálnej antikoncepcie uplynulo 15 – 19 rokov (RR 1.52, 95%CI: 1,03–2,24).[x]
Systémový lupus erythematosus je ďalšie vážne ochorenie, ktoré môže byť spôsobené užívaním hormonálnej antikoncepcie. Jedná sa o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné tkanivá a spôsobuje rozsiahly zápal a poškodenie tkanív v postihnutých orgánoch.[xi] Vo veľkej štúdii zahŕňajúcej 238 308 žien (Costenbader a kol., 2007), užívanie perorálnej antikoncepcie významne zvýšilo riziko systémového lupus erythematosus (RR 1.5, 95%CI: 1.1−2.1).[xii] Podobne aj ďalšie štúdie hlásili zvýšený výskyt tohto ochorenia u užívateliek perorálnej antikoncepcie (Bernier a kol.,2009[xiii], Sanchez-Guerrero a kol., 1997[xiv]).
Preparáty obsahujúce syntetické gestagény s androgénnym účinkom (napr. levonorgestrel, noretisterón, norgestimát, desogestrel, gestodén) môžu spôsobiť akné a zvýšenú tvorbu mazu (sebarrhoea). Nepríjemným estetickým ochorením je difúzne vypadávanie vlasov tzv. efflúvium, ktoré sa pripisuje najmä pôsobeniu syntetických gestagénov obsiahnutých v hormonálnej antikoncepcii (Tosti a kol., 2009[xv], Leidenberger a kol., 2009[xvi]).
Ďalším kožným nežiaducim účinkom perorálnej antikoncepcie je chloazma (melasma), ktorá sa prejavuje zvýšenou pigmentáciou pokožky v dôsledku zvýšeného ukladania melanínu. Ochorenie sa vyskytuje približne u 10 – 20% užívateliek kombinovanej perorálnej antikoncepcie (Poláková, 2010[xvii]). Podobne aj ďalšie výskumy zistili zvýšený výskyt chloazmy u užívateliek hormonálnej antikoncepcie (Sheth a kol., 2011[xviii], Ortonne a kol., 2009[xix]).
Estetické problémy spôsobené užívaním hormonálnej antikoncepcie môžu byť spôsobené aj jej negatívnym vplyvom na cievy. Prejavujú sa rozšírením malých alebo koncových ciev (telangiektázia), angiómami (nezhubné nádory ciev) alebo ako livedo reticularis/ livedo racemosa (sieťovité, škvrnité, ostro ohraničené alebo prelínajúce sa modrasté zafarbenie v koži).[xx] Na riziko vývinu týchto ochorení u žien používajúcich hormonálnu antikoncepciu upozornili viacerí autori (El-Darouti, 2019[xxi], Leidenberger a kol., 2009[xxii], Deharo a kol., 1988[xxiii], Asherson a kol., 1988[xxiv]).
Erythema nodosum – toto ochorenie spôsobuje bolestivé symetrické podkožné uzliny, často s priemerom 1 – 6 cm, v oblasti tváre a krku, najčastejšie sa však vyskytujú na prednej časti dolných končatín.[xxv] Zvýšený výskyt erythema nodosum u žien, ktoré užívali perorálnu hormonálnu antikoncepciu pozorovali viaceré štúdie (Molina-Ruiz a kol., 2016[xxvi], Borroni a kol., 2014[xxvii]).
Hormonálna antikoncepcia môže viesť aj k vývinu ekzémov a dermatitídy (zápalové ochorenie kože). Vo veľkej multicentrickej štúdii (Vessey a kol., 2000), užívanie perorálnej antikoncepcie zvýšilo riziko týchto ochorení o 60% (RR 1.6, 95%Cl: 1.2−2.1).[xxviii]
Niektoré typy hormonálnej antikoncepcie (perorálne formy obsahujúce gestagén s antiandrogénnym účinkom) môžu zlepšiť prejavy akné, ak sú spôsobené nadmernou produkciou androgénov, ale na druhej strane jej používanie môže spôsobiť celý rad vážnych kožných ochorení, vrátane onkologických.
Odborné pramene
[i] Encyclopaedia Britannica. Androgen. https://www.britannica.com/science/androgen. Accessed 2 Feb 2021.
[ii] Gollnick HP, Zouboulis CC. Not all acne is acne vulgaris. Deutsches Ärzteblatt International. 2014 Apr 25;111(17):301-12.
[iii] Leidenberger F, Strowitzki T, Ortmann O. Klinische Endokrinologie für Frauenärzte, 4th ed. Heidelberg: Springer Medizin Verlag, 2009.
[iv] Оshyvalova ОО, Ziukov OL, Gurianov VG. Prognostic model of skin cancer risk assessment. Wiadomości Lekarskie. 2019;72(5 cz 1):817-822.
[v] Kuklinski LF, Zens MS, Perry AE, et al. Sex hormones and the risk of keratinocyte cancers among women in the United States: a population-based case-control study. International Journal of Cancer. 2016 Jul;139(2):300-309.
[vi] Beheshtiroy A. Hajmanoochehri F. Epidemiological Study of Non-Melanoma Skin Cancers Qazvin Province, Iran. Biotechnology and Health Sciences. 2014 November; 1(3): e25362.
[vii] Sun Q, Sun H, Cong L, Zheng Y, et al. Effects of Exogenous Hormones and Reproductive Factors on Female Melanoma: A Meta-Analysis. Clinical Epidemiology. 2020;12:1183-1203.
[viii] Cervenka I, Al Rahmoun M, Mahamat-Saleh Y, et al. Exogenous hormone use and cutaneous melanoma risk in women: The European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition. International Journal of Cancer. 2020 Jun 15;146(12):3267-3280.
[ix] Cervenka I, Mahamat-Saleh Y, Savoye I, et al. Oral contraceptive use and cutaneous melanoma risk: a French prospective cohort study. International Journal of Cancer. 2018 Nov 15;143(10):2390-2399
[x] Sun Q, Sun H, Cong L, Zheng Y, et al. Effects of Exogenous Hormones and Reproductive Factors on Female Melanoma: A Meta-Analysis. Clinical epidemiology. 2020;12:1183-1203.
[xi] Centers for Disease Control and Prevention. Systemic Lupus Erythematosus. https://www.cdc.gov/lupus/facts/detailed.html. Accessed 2 December 2020.
[xii] Costenbader KH, Feskanich D, Stampfer MJ, Karlson EW. Reproductive and menopausal factors and risk of systemic lupus erythematosus in women. Arthritis and Rheumatism. 2007 Apr;56(4):1251-62. .
[xiii] Bernier MO, Mikaeloff Y, Hudson M, Suissa S. Combined oral contraceptive use and the risk of systemic lupus erythematosus. Arthritis and Rheumatism. 2009 Apr 15;61(4):476-81.
[xiv] Sanchez-Guerrero J, Karlson EW, Liang MH, et al. Past use of oral contraceptives and the risk of developing systemic lupus erythematosus. Arthritis and Rheumatism. 1997 May;40(5):804-8.
[xv] Tosti A, Pazzaglia M. Drug reactions affecting hair: diagnosis. Dermatologic Clinics. 2007 Apr;25(2):223-31, vii.
[xvi] Leidenberger F, Strowitzki T, Ortmann O. Klinische Endokrinologie für Frauenärzte, 4th ed. Heidelberg: Springer Medizin Verlag, 2009. s. 278.
[xvii] Polakova K. Spolupráca gynekológa a dermatológa pri užívaní kombinovanej hormonálnej antikoncepcie s antiandrogénovým účinkom. Dermatológia pre Prax. 2010, 4(3): 113–115.
[xviii] Sheth VM, Pandya AG. Melasma: a comprehensive update: part I. Journal of the American Academy of Dermatology. 2011 Oct;65(4):689-697.
[xix] Ortonne JP, Arellano I, Berneburg M, et al. A global survey of the role of ultraviolet radiation and hormonal influences in the development of melasma. Journal of the European Academy of Dermatology and Venereology : JEADV. 2009 Nov;23(11):1254-62.
[xx] Leidenberger F, Strowitzki T, Ortmann O. Klinische Endokrinologie für Frauenärzte, 4th ed. Heidelberg: Springer Medizin Verlag, 2009. s .278.
[xxi] El-Darouti MA., Al-Ali FM. Livedo Reticularis Associated with Ulceration. In: Challenging Cases in Dermatology Volume 2. Springer, Cham. 2019. https://doi.org/10.1007/978-3-030-21855-3_9.
[xxii] Leidenberger F, Strowitzki T, Ortmann O. Klinische Endokrinologie für Frauenärzte, 4th ed. Heidelberg: Springer Medizin Verlag, 2009. s. 278.
[xxiii] Deharo C, Berbis P, Privat Y. Complications dermatologiques des contraceptifs oraux [Dermatological complications caused by oral contraceptives]. Fertilité, Contraception, Sexualité. 1988 Apr;16(4):299-304.
[xxiv] Asherson RA, Harris EN, Hughes GR, Farquharson RG. Complications of oral contraceptives and antiphospholipid antibodies: reply to the letter by Bruneau et al. Arthritis and Rheumatism. 1988 Apr;31(4):575-6.
[xxv] Andrews C, Mathew J. The morning after rash: Erythema nodosum due to emergency contraception. Journal of Case Reports and Images in Medicine. 2018;4:100045Z09CA2018.
[xxvi] Molina-Ruiz AM, Requena L. Erythema nodosum. Medicina Clínica (English Edition), 2016; 147(2): 81–86.
[xxvii] Borroni G, Torti S, D’Ospina RM, Pezzini C. Drug-induced panniculitides. Giornale Italiano di Dermatologia e Venereologia : Organo Ufficiale, Società Italiana di Dermatologia e Sifilografia. 2014 Apr;149(2):263-70.
[xxviii] Vessey MP, Painter R, Powell J. Skin disorders in relation to oral contraception and other factors, including age, social class, smoking and body mass index. Findings in a large cohort study. The British Journal of Dermatology.2000 Oct;143(4):815-20.
