RAKOVINA PRSNÍKA
Aktuálne pribúdajú dôkazy o zvýšenom riziku rakoviny prsníka u žien používajúcich LNG-IUD (vnútromaternicové teliesko uvoľňujúce levonorgestrel (LNG)). V nedávnom systematickom preskúmaní (Conz a kol., 2020) používanie LNG-IUD súviselo s významne zvýšeným rizikom rakoviny prsníka (OR 1.16; 95%CI: 1.06-1.28, P<0.01).[i] Siegelmann-Danieli a kol. (2018) pozorovali významne zvýšené riziko invazívnej rakoviny prsníka (P=0.014) v skupine mladších používateliek LNG-IUD (40 – 45 rokov).[ii] Vo veľkej celonárodnej štúdií v Dánsku (Mørch a kol. 2017), ktorá sledovala 1.8 milióna žien vo veku 15 – 49 rokov, používateľky LNG-IUD mali riziko rakoviny prsníka zvýšené o 21% (RR 1.21, 95%CI: 1.11−1.33).[iii] V nórskej štúdii vykonanej v rámci národného skríningového programu (Ellingjord-Dale a kol., 2017), riziko rakoviny prsníka významne rástlo s trvaním užívania LNG-IUD; riziko bolo zvýšené o 17% pri používaní LNG-IUD 2 – 5 rokov; o 16% pri používaní 6 – 10 rokov a až o 35% pri používaní LNG-IUD dlhšie ako 10 rokov (P<0.0001).[iv] Vo veľkej celonárodnej štúdii vykonanej vo Fínsku (Soini a kol., 2016), ženy používajúce LNG-IUD mali zvýšené riziko jednak duktálnej (SIR 1.20, 95%Cl: 1.14–1.25, P<0.001) a jednak lobulárnej rakoviny prsníka (SIR 1.33, 95%CI: 1.20–1.46, P<0.001). Najvyššie riziko rakoviny prsníka bolo pozorované u žien, ktoré používali LNG-IUD dlhšie ako 10 rokov (SIR 1.73, 95%Cl 1.37–2.15, P<0.001 pre lobulárnu rakovinu).[v] Trinh a kol. (2008) zistili, že ženy používajúce LNG-IUD v čase diagnózy rakoviny prsníka a ktoré pokračovali v jeho používaní, mali viac ako 3-násobne zvýšené riziko návratu ochorenia v porovnaní so ženami, ktoré nepoužívali LNG-IUD (HR 3.39; P=0.048). Až 47.4% týchto žien malo postihnuté uzliny a všetky pacientky s recidívou mali metastázy.[vi]
RAKOVINA KRČKA MATERNICE
V štúdii, ktorú vykonali Loopik a kol. (2020), používanie vnútromaternicových teliesok (väčšina žien používala LNG-IUD) súviselo s významne zvýšeným rizikom vývinu cervikálnej intraepiteliálnej neoplázie 3+ (RR 1.51, 95%CI:1.32−1.74).[vii] Cervikálna intraepiteliálna neoplázia 3+ (CIN3+) zahŕňa CIN3, adenokarcinóm in situ alebo rakovinu krčka maternice.[viii] Averbach a kol. (2018) hodnotili súvislosť medzi používaním vnútromaternicového telieska (IUD) podľa typu (LNG-IUD, medené IUD) a cervikálnou intraepiteliálnou neopláziou 2 a 3 (CIN2, CIN3), adenokarcinómom in situ alebo rakovinou (CIN2+ alebo CIN3+). Nedávne používanie LNG-IUD súviselo so štatisticky významne zvýšeným rizikom CIN2+ (RR 1.18, P<0.001) a CIN 2 (RR 1.44; P<0.001).[ix] V štúdii, ktorú vykonali Spotnitz a kol. (2020) diagnóza cervikálnej neoplázie vysokého stupňa bola viac ako 2-násobne vyššia u používateliek LNG-IUD v porovnaní s používaním medeného IUD (P<0.02).[x]
Shanmugasundaram a kol. (2016) preukázali, že používanie LNG-IUD zvyšuje koncentrácie faktorov ovplyvňujúcich zápalové a imunosupresívne zmeny v imunitnom prostredí krčka a sliznice maternice ako sú Monocyte Chemoattractant Protein-1, TNFalpha, IL-1beta, IFNgamma, IL-12 a IFNalpha2.[xi] V štúdii, ktorú vykonali Smith-McCune a kol. (2020), používateľky LNG-IUD v porovnaní so ženami, ktoré ho nepoužívali, mali v sliznici maternice odlišne exprimovaných až 2 509 génov regulujúcich predovšetkým imunitné a zápalové dráhy.[xii] Faktory znižujúce lokálnu imunitu v oblasti krčka maternice, zvyšujú riziko získania infekcií HIV (ľudský imunodeficientný vírus) a HPV (ľudský papilóma vírus). Existujú silné dôkazy, že infekcia HPV zohráva významnú úlohu v etiológii nielen rakoviny krčka maternice, ale aj vulvy a vagíny.[xiii] [xiv] [xv]
NÁDORY MOZGU
V štúdii, ktorú realizovali Andersen a kol. (2015), riziko gliómu (zhubný nádor mozgu) bolo najvyššie pri používaní antikoncepcie (tablety alebo LNG-IUD) obsahujúcej len gestagén (OR 2.8, 95%CI: 1.6−5.1). Používanie LNG-IUD súviselo s takmer 2.5-násobne zvýšeným rizikom gliómu (OR 2.4 95%Cl: 0.8−6.8).[xvi] Supartoto a kol. (2019) zistili, že čím dlhšie sa používali antikoncepčné gestagény, tým nižšia bola expresia progesterónového receptora (PR) a NF2 (Neurofibromatosis-2) génu v sére. Nízka expresia PR a NF2 súvisela s vyšším rizikom meningiómu (meningióm je najbežnejší primárny nádor mozgu), čo naznačuje, že nízka expresia PR a inaktivácia NF2 môžu hrať kľúčovú úlohu vo vývine meningiómu súvisiacim s používaním gestagénov na antikoncepčné účely.[xvii]
V štúdii, ktorú realizovali Wigertz a kol. (2006) používanie dlhodobo pôsobiacej hormonálnej antikoncepcie (LNG-IUD, antikoncepčné injekcie a antikoncepčné implantáty) súviselo s 1.5-násobne vyšším rizikom meningiómu (OR 1.5, 95%Cl: 0.9−2.6). Riziko meningiómu rástlo s dĺžkou jej používania a bolo takmer 3-násobne vyššie pri používaní 10 rokov a dlhšie (OR 2.7, 95%Cl: 0.9−7.5).[xviii] Harland a kol. (2018) zistili významne zvýšené riziko opakovania ochorenia na meningióm (P=0.038) a kratšie prežitie bez progresie ochorenia u žien používajúcich antikoncepciu obsahujúcu len gestagén.[xix] Podobne aj najaktuálnejšie štúdie pozorovali súvislosť medzi používaním syntetických gestagénov a rizikom vývinu meningiómu (Malaize a kol., 2021[xx], Apra a kol., 2020[xxi]). Výsledky uvedených štúdií naznačujú pozitívnu súvislosť medzi používaním antikoncepcie obsahujúcej len gestagén a nádormi mozgu, avšak v prípade LNG-IUD sú potrebné ďalšie výskumy.
Odborné pramene
[i] Conz L, Mota BS, Bahamondes L, et al. Levonorgestrel-releasing intrauterine system and breast cancer risk: A systematic review and meta-analysis. Acta Obstetricia et Gynecologica Scandinavica. 2020 Aug;99(8):970-982.
[ii] Siegelmann-Danieli N, Katzir I, Landes JV, et al. Does levonorgestrel-releasing intrauterine system increase breast cancer risk in peri-menopausal women? An HMO perspective. Breast Cancer Research and Treatment. 2018 Jan;167(1):257-262.
[iii] Mørch LS, Skovlund CW, Hannaford PC, et al. Contemporary Hormonal Contraception and the Risk of Breast Cancer. The New England Journal of Medicine. 2017 Dec 7;377(23):2228-2239.
[iv] Ellingjord-Dale M, Vos L, Tretli S, Hofvind S, dos-Santos-Silva I, Ursin G. Parity, hormones and breast cancer subtypes – results from a large nested case-control study in a national screening program. Breast Cancer Research : BCR. 2017;19:10.
[v] Soini T, Hurskainen R, Grénman S. Levonorgestrel-releasing intrauterine system and the risk of breast cancer: A nationwide cohort study. Acta Oncologica. 2016;55(2):188-92.
[vi] Trinh XB, Tjalma WA, Makar AP. et al. Use of the levonorgestrel-releasing intrauterine system in breast cancer patients. Fertility and Sterility. 2008 Jul;90(1):17-22.
[vii] Loopik DL, IntHout J, Melchers WJG, Massuger LFAG, Bekkers RLM, Siebers AG. Oral contraceptive and intrauterine device use and the risk of cervical intraepithelial neoplasia grade III or worse: a population-based study. European Journal of Cancer. 2020 Jan;124:102-109.
[viii] Averbach S, Silverberg MJ, Leyden W, et al. Recent intrauterine device use and the risk of precancerous cervical lesions and cervical cancer. Contraception. 2018 Apr 17; S0010-7824(18)30144-6. .
[ix] Averbach S, Silverberg MJ, Leyden W, et al. Recent intrauterine device use and the risk of precancerous cervical lesions and cervical cancer. Contraception. 2018 Apr 17; S0010-7824(18)30144-6.
[x] Spotnitz ME, Natarajan K, Ryan PB, Westhoff CL. Relative Risk of Cervical Neoplasms Among Copper and Levonorgestrel-Releasing Intrauterine System Users. Obstetrics and Gynecology. 2020 Feb;135(2):319-327.
[xi] Shanmugasundaram U, Hilton JF, Critchfield JW, et al. Effects of the levonorgestrel-releasing intrauterine device on the immune microenvironment of the human cervix and endometrium. American Journal of Reproductive Immunology. 2016 Aug ;76(2):137-148.
[xii] Smith-McCune K, Thomas R, Averbach S, et al. Differential Effects of the Hormonal and Copper Intrauterine Device on the Endometrial Transcriptome. Scientific Reports. 2020;10(1):6888.
[xiii] Bosch FX, Broker TR, Forman D. et al. Comprehensive control of human papillomavirus infections and related diseases. See comment in PubMed Commons belowVaccine. 2013 Dec 31;31 Suppl 7:H1-31.
[xiv] Tomaić V. Functional Roles of E6 and E7 Oncoproteins in HPV-Induced Malignancies at Diverse Anatomical Sites. Mok SC, ed. Cancers. 2016 Oct;8(10):95.
[xv] Walline HM, Komarck C, McHugh JB, et al. High-risk human papillomavirus detection in oropharyngeal, nasopharyngeal, and, oral cavity cancers: Comparison of multiple methods. JAMA Otolaryngology– Head & Neck Surgery. 2013 Dec;139(12):1320-1327.
[xvi] Andersen L, Friis S, Hallas J. et al. Hormonal contraceptive use and risk of glioma among younger women: a nationwide case-control study. British Journal of Clinical Pharmacology. 2015;79(4):677-684.
[xvii] Supartoto A, Sasongko MB, Respatika D, et al. Relationships Between Neurofibromatosis-2, Progesterone Receptor Expression, the Use of Exogenous Progesterone, and Risk of Orbitocranial Meningioma in Females. Frontiers in Oncology. 2019 Jan 9;8:651.
[xviii] Wigertz A, Lönn S, Mathiesen T. et al. Risk of brain tumors associated with exposure to exogenous female sex hormones. American Journal of Epidemiology. 2006 Oct 1;164(7):629-36.
[xix] Harland TA, Freeman JL, Davern M, et al. Progesterone-only contraception is associated with a shorter progression-free survival in premenopausal women with WHO Grade I meningioma. Journal of Neuro-oncology. 2018 Jan;136(2):327-333.
[xx] Malaize H, Samoyeau T, Zanello M, et al. Evolution of the neurosurgical management of progestin-associated meningiomas: a 23-year single-center experience. Journal of Neuro-Oncology. 2021 Apr;152(2):279-288.
[xxi] Apra, C., Roblot, P., Alkhayri, A. et al. Female gender and exogenous progesterone exposition as risk factors for spheno-orbital meningiomas. Journal of Neuro-Oncology. 149, 95–101 (2020).
(zdroj obrázka: commons.wikimedia.org)
