Ako ďalej? Nie HAK. Áno ľudskej láske.

Predchádzajúce kapitoly dostatočne objasnili mnohoraký negatívny dopad hormonálnej antikoncepcie. Ubližuje samotnej užívateľke, jej potomstvu, vzťahu s partnerom, životnému prostrediu a tým aj celej spoločnosti. Užívanie hormonálnej antikoncepcie vedie k mentalite (t. j. spôsobu zmýšľania), ktorá preferuje osobné záujmy a považuje dieťa za príťaž. Potvrdzujú to štúdie o náraste rozvodovosti, náraste umelých potratov i o demografickej kríze v krajinách, kde sa rozšírilo užívanie hormonálnej antikoncepcie.

NIE HORMONÁLNEJ ANTIKONCEPCII

Samotné slovo antikoncepcia je veľavravné: proti (lat. anti) počatiu (lat. conceptio), t. j. proti životu.

Od 1960 je hormonálna antikoncepcia produktom, nositeľom i radostnou zvesťou tzv. sexuálnej revolúcie. Je to skutočná revolúcia, lebo jej cieľom je prevrat v chápaní a praktizovaní sexuality.ⁱ Najvyššou hodnotou sexuality sa má stať zmyslová prijemnosť (pôžitok, slasť). Antikoncepcia je prostriedok, ktorý má eliminovať nebezpečenstvo a nepríjemnosť, akým je nechcené dieťa a z toho plynúce následky. Keďže ju predpisujú lekári a je dostupná v lekárňach, je vnímaná ako medicínska záležitosť. V skutočnosti je hormonálna antikoncepcia aj významný kultúrno-spoločenský fenomén: spoločensky je široko akceptovaná i preferovaná a má schopnosť meniť hodnoty spoločnosti.

O tom, ako kultúra úspešne pretvára mentalitu spoločnosti podľa ideálov sexuálnej revolúcie, najrukolapnejšie svedčí filmový, resp. zábavný a pornografický priemysel. Stačí si všímať, ako silno sexualizovaný je mediálny priestor, aký obraz sexuality ponúka a hlavne ako verejnosť masívne a nekriticky konzumuje sexualizovanú produkciu médií.ⁱⁱ

Uvedenie hormonálnej antikoncepcie na trh je súčasťou špirály meniaceho sa myslenia a správania (tzv. antikoncepčnej mentality), ktorú roztočila sexuálna revolúcia. Vo všetkých fázach možno pozorovať zacielenie na zvýšenie príjemnosti spojené s fenoménom oddeľovania:

* Antikoncepcia (nielen hormonálna) primárne oddelila pohlavný styk od plodenia (sex áno, dieťa nie). Ak sa oddelenie nepodarí pomocou antikoncepcie, má ho zabezpečiť umelý potrat, ktorý sa od konca 60. rokov 20. storočia udomácnil v legislatíve väčšiny európskych krajín.

* Rozšírenie hormonálnej antikoncepcie uľahčilo oddeliť pohlavný styk od manželstva. Následkom boli a sú početnejšie prípady manželskej nevery a následne rozvody, všeobecná promiskuita a rozšírenie pohlavných chorôb.

* Súbežným javom k šíreniu hormonálnej antikoncepcie je masívne podnecovanie sexuálnej príjemnosti, oddelenej od pohlavného styku. Pornografia je pritom silným impulzom i hlavným odborníkom. Vytvára závislosť od pohlavného vzrušenia, resp. od masturbácie. Vedie človeka k opakovanej konzumácii pornografie, častejšiemu promiskuitnému správaniu a tým aj k užívaniu antikoncepcie.

* Prevrat pokračoval oddeľovaním plodenia od pohlavného styku (dieťa za každú cenu), o čom svedčia množiace sa centrá umelého oplodnenia.

* Najnovšími dôsledkami sexuálnej revolúcie sú: homosexualizmus, ktorý oddeľuje praktizovanie sexuality od komplementarity muža a ženy. Pretláča homosexuálny životný štýl ako legitímny na základe subjektívnej príjemnosti a nárokuje preň rovnaké spoločenské privilégiá ako má heterosexuálny zväzok; a genderizmus – oddeľovanie rodu od pohlavia, čiže trend subjektívneho stotožnenia sa s určitým rodom na základe momentálneho pocitu, bez väzby na biologické pohlavie.ⁱⁱⁱ

Je to antropologická revolúcia – prevracia pohľad na základnú konštrukciu človeka a na medziľudské vzťahy. Zbraňou tejto revolúcie je čosi, čo má každý v sebe, čo je neviditeľné, čo je samo osebe dobré, ale dokáže byť zničujúce, ak sa vymkne spod kontroly – zmyslová príjemnosť.^iv Ak človeka riadi len príjemnosť, taký človek skôr alebo neskôr, viac alebo menej bude trpieť na nemiernosť. Lebo zmyslová príjemnosť nemá mieru. Oko sa nenasýti pozeraním, ucho sa nenasýti počúvaním atď. Človek riadený príjemnosťou nedokáže rozvíjať vzťahy. Keďže potrebuje nasycovať vlastnú príjemnosť, nevníma potreby iných.^v

Teda hormonálna antikoncepcia široko a vysoko roztáča špirálu antikoncepčnej mentality. Ako ukázali kapitoly tejto publikácie, na vrchole špirály sa nachádza rozvrat rodiny, oslabenie zdravia jednotlivcov a úbytok obyvateľstva.

Mimochodom, môže sa zdať pozoruhodné, prečo environmentálne hnutie nepoukazuje na zamorenie vody a celého potravinového reťazca spôsobené užívaním hormonálnej antikoncepcie. Dôvod je zrejmý: užívanie hormonálnej antikoncepcie prispieva k dosiahnutiu veľkého cieľa mnohých environmentalistov – zníženie počtu obyvateľstva.^vi

Cieľom tejto publikácie je na základe mnohorakých výskumov posilniť dievčatá a ženy v rozhodnutí neužívať hormonálnu antikoncepciu. Je pochopiteľné, že nejednej žene (a aj mužovi) vyvstane otázka: Ak nie (hormonálna) antikoncepcia, tak potom čo?

Táto otázka nie je správna. Antikoncepciu (či už hormonálnu, alebo inú) si netreba predstavovať ako škodlivé jedlo. Keď ho človek odmietne, tak sa pýta: Čo teda budem jesť? Lebo jesť sa musí.

Nie. Antikoncepcia nie je ako nekvalitné jedlo, ktoré treba nahradiť kvalitnejším.

Antikoncepcia je ako tŕň pod kožou alebo ako čmáranica ceruzkou vo vytlačenej knihe. Ak odstránime tŕň alebo vygumujeme čmáranicu, nepýtame sa, čím to nahradíme. Tŕň nepatrí k prirodzenosti ani k funkčnosti kože. Čmáranica nepatrí k prirodzenosti ani k funkčnosti knihy. Práve naopak, keď sme ich odstránili, veci sme uviedli na pravú mieru.

Tak aj antikoncepcia – nepatrí k prirodzenosti ani k funkčnosti sexuality. Antikoncepcia je vo vzťahu k sexualite cudzia a škodlivá. Ak ju odstránime, sexualita nijako neutrpí. Práve naopak, môže sa znormalizovať.

Fenomén antikoncepcie je vo vzťahu k sexualite protikladný. Lebo sexualita je zameraná na koncepciu – počatie života. Antikoncepcia je dizajnovaná na znemožnenie počatia.

Preto je dôležité odmietnuť nielen hormonálnu antikoncepciu, ale aj celý koncept deformovanej sexuality, ktorý už desaťročia vehementne presadzujú propagátori sexuálnej revolúcie. Tento koncept, primárne upnutý na zmyslovú príjemnosť, ponižuje ľudskú sexualitu, zúžuje ju len na telesno-zmyslovú úroveň.

Pravým zameraním ľudskej sexuality je slobodné, úplné a zodpovedné sebadarovanie sa osôb otvorené pre dar dieťaťa. Tieto charakteristiky zodpovedajú ľudskej dôstojnosti a ľudskej láske.

ÁNO ĽUDSKEJ LÁSKE

Ľudská sexualita je danosť podobne ako rozum, ruka, oko atď. Sú človeku dané skôr, ako si ich začne uvedomovať. Človek tieto danosti môže použiť rôzne (aj nesprávne, v rozpore s ich určením), ale najdôležitejšie je, aby objavil a prijal určenie (zmysel), ktoré je do týchto daností vpísané. Rozum je určený na vytváranie logických úsudkov, dlaň na kontakt s prostredím, oko na pozorovanie okolitého sveta. Aký zmysel je vpísaný do ľudskej sexuality? Odpoveď sa núka v nasledujúcich pozorovaniach:

(1) Ľudská sexualita je bipolárna a komplementárna – mužský a ženský princíp sa navzájom dopĺňajú. Sú odlišné, no zároveň sa priťahujú; majú životodarný potenciál. Dá sa povedať, že ľudská sexualita je celok pozostávajúci z mužskeho a ženského prvku.

(2) Ako človek, tak aj jeho sexualita je komplexná skutočnosť, nielen telesná, ale aj psychická a duchovná. Človek je preniknutý svojou sexualitou, mužskosť či ženskosť sa neprejavujú len na úrovni genitálií, ale aj stavbou tela, pohybom, myslením, emóciami, preferenciami atď. Každá bunka nesie informáciu o sexualite jedinca. Komplexnosť osoby sa prejavuje neustále: Napr. úsmev (mimika tváre) je výrazom vnútorného rozpoloženia a dokáže meniť vnútorné rozpoloženie pozorovateľa. Vnútorné napätie sa prejaví telesným potením. Znásilnenie nemusí spôsobiť trvalú telesnú bolesť, no môže spôsobiť celoživotnú vnútornú traumu atď.^vii

Teda ľudská sexualita – tým, že je bipolárna a komplementárna – zacieľuje (cez príťažlivosť) človeka k spoločenstvu, smeruje k spojeniu, ktoré vďaka bipolárnosti (muž a žena) nesie plodivý potenciál (dieťa). Ľudská sexualita – tým, že je komplexná – má aj morálny rozmer a podlieha výchove, resp. postupnej morálnej regulácii (podobne ako iné, zdanlivo len telesné danosti človeka, napr. ruka, noha, ústa, oko). Naše údy nie sú len nástroje na činnosť. Sú súčasťou osoby – ich „činnosť“ je konaním osoby a podliehajú zodpovednosti osoby. A tak ľudská sexualita je danosť a súčasne aj úloha: dorásť k zrelosti. Ľudské telo, tým že pociťuje impulzy k spojeniu s inou osobou, akoby tušilo smer. No je potrebná láska, aby tejto intuícii tela dala mieru. Dozrievaním v láske človek postupne začleňuje telesné impulzy do väčšieho projektu: realizácia hlbokej túžby po jednote s inou osobou v celoživotnom spoločenstve.^viii

Cieľom sexuality je jednota a spoločenstvo, morálnou normou a vychovávateľom ľudskej sexuality je láska, t.j. chcieť dobro druhého. Človek je od narodenia nastavený k prijímaniu lásky. No musí sa dlhodobo učiť, aby lásku dával, aby dokázal výjsť zo zamerania sa na vlastné dobro k zameraniu na dobro iných.^ix Dozrievanie v láske si preto vyžaduje tréning v zdržanlivosti, odriekaní si vecí. Sebaovládanie nie je hodnota sama o sebe, ale je podmienkou, aby človek odpovedal na potreby iných. Iba ak človek dokáže ustúpiť zo svojho ja, dokáže vytvárať jednotu a spoločenstvo s ty.

V oblasti sexuality sa dozrievanie v láske uskutočňuje pestovaním studu. Ide o pocit hanby, ktorý pomáha človeku, aby vo všetkých dimenziách (myšlienky, túžby, pohľady, slová, dotyky, skutky) odmietal použiť seba alebo iného človeka ako predmet na dosiahnutie zmyslovej slasti.^x Slasť (príjemnosť) nie je zlá sama o sebe, no nesmie sa stať hýbateľom nášho správania k inej osobe. Slasť je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán.^xi Človek napreduje v takej miere, v akej je ochotný zriekať sa osobnej príjemnosti a osvojuje si vidieť druhého človeka ako dobro samo osebe (integrácia sexuality). Tak získava čnosť čistoty, t. j. má svoje pudové reakcie a túžby pod kontrolou rozumu. Rozlišuje, či sú tieto impulzy sebecké (zamerané na vlastnú príjemnosť), alebo nezištné (zamerané na celkové dobro iného) a podľa toho im odporuje, alebo ich nasleduje.^xii

Kto sa usiluje o čistotu, môže stretnúť Boha. Jednak skrze duchovnú (božskú) slasť, ktorá sa zvykne objaviť, keď človek dokáže vykročiť zo sebestrednosti a obdivovať hodnotu druhého. O tejto duchovnej slasti hovorí Tomáš Kempenský: „Ak je na svete nejaká radosť, má ju iste človek čistého srdca.“ alebo Matka Terézia z Kalkaty: „Šťastie je robiť iných šťastnými.“ A tiež cez poznanie vlastnej slabosti: keď človek pozná, že ideál čistej lásky je krásny, no príliš náročný. Buď sa vtedy zriekne ideálu ako nereálnej ilúzie, alebo sa začne modliť a zistí, že čistá láska je dar od Boha.^xiii

Čnosť čistoty chráni neporušenosť daru. V období pred manželstvom sa prejavuje ako panenstvo. Dnes sa toto slovo takmer výlučne používa a uznáva v prenesenom zmysle – obdivujeme panenskú (bez umelého zásahu) prírodu, konzumujeme panenský (za studena lisovaný) olej. Tieto analógie naznačujú, v čom spočíva veľká a zabudnutá hodnota panenstva. Panenský človek stráži dar vlastnej osoby (vrátane sexuality), aby ho v pravom čase neporušený a úplný daroval inej osobe. Panenský človek stráži aj dar, ktorým je iná osoba (vrátane jej sexuality). Nechce túto osobu použiť len tak, nezáväzne, pretože tým by porušil jej panenskosť, takže v pravom čase by nemohla byť darovaná v neporušenosti a úplnosti.

Teda panenský človek chápe vnútornú logiku daru a darovania: (1) Dar si nemožno nárokovať. Je to dar, prijíma sa bez predchádzajúcej zásluhy na základe slobodného rozhodnutia darcu. (2) Dar sa nedáva na obmedzený čas, lež navždy. Ak ho darca nedokáže dať navždy, nedáva ho vôbec.

Panenstvo nie je obdobie anti-sexuálne (proti sexualite) ani a-sexuálne (nesexuálne). Je to čas, kedy v človeku môže rásť vedomie mužskosti, resp. ženskosti, čas fascinácie nad sebou i nad opačným pohlavím; čas otvorenej a slobodnej komunikácie so všetkými mužmi a ženami; čas, kedy si človek uvedomuje svoju nedostatočnosť a potrebu partnera; učí sa používať reč úcty a dávania, a tak vytvára dôležité duchovné a morálne rezervy pre úplné sebadarovanie – podľa zásady: „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.^xiv Panenstvo je z-odpoved-ná láska. Primerane odpovedá na realitu, t. j. reaguje a koná podľa pravdy o sebe i o druhom človeku. Vyjadruje integritu osoby, ktorá chce sexuálne spojenie len s osobou, s ktorou spojila svoj život vo výlučnej láske. Panenská osoba totiž uznáva, že ľudská sexualita je posvätná: je znakom sebadarujúcej lásky (manželstvo) a je nástrojom zázraku plodenia (rodina).

Prvé roky biologického panenstva človek vnútorne prežíva ako detskú nevinnosť. No so začiatkom puberty treba viesť mladého človeka k tomu, aby svoju prirodzenú dispozíciu posilnil aj vedomým a vnútorným rozhodnutím pre panenstvo. Kedysi toto výslovné rozhodnutie a odhodlanie pre panenstvo nebolo tak potrebné, ako je to potrebné v dnešnej kultúre, ktorá agresívne deformuje pohľad na sexualitu.

Nie všetci si zachovajú telesné panenstvo až po deň manželstva. No všetci môžu znovu nadobudnúť, resp. obnoviť duchovné panenstvo – tým, že urobia vnútorné rozhodnutie odteraz bojovať o morálnu čistotu v myšlienkách, túžbach, pohľadoch, slovách, dotykoch, skutkoch. Rozhodnutie pre panenstvo buduje vnútorne silného a slobodného človeka, ktorý nepodlieha sile pudu.

Sexuálna revolúcia ničí v človeku vnútorné brzdy sebaovládania a ponúka (predáva) umelý brzdný mechanizmus, ktorým je (hormonálna) antikoncepcia. Človek, ktorý nedovolí sexuálnej revolúcii, aby mu ničila vnútorné brzdy sebaovládania, je slobodný a spokojný, má všetko potrebné k funkčnosti a naplneniu sexuality.^xv

Manželstvo nie je ukončením panenstva, ale skôr jeho premenou do novej fázy ľudskej lásky. Je to kontinuálny stav vernosti a úplného sebadarovania jednej osobe; len s tým rozdielom, že kým pred manželstvom človek nevie, ktorej osobe, po vstupe do manželstva to už vie.^xvi

Vrcholnou realizáciou sexuality je úplné sebadarovanie muža a ženy v manželskom pohlavnom spojení, ktorým sa vytvárajú podmienky pre vznik nového života. Jedine v manželstve môže pohlavné spojenie skutočne vyjadriť to, čo naznačuje: úplné sebadarovanie, t. j. lásku. To, čo si v manželskom sľube vyjadrili a o čo sa v každodennom živote usilujú, to v slobodnom manželskom objatí potvrdzujú, resp. završujú. Darujú si intimitu, prijatie, objatie, úctu, dôveru, pohlavné bunky (vajíčko, spermie), ochotu a zodpovednosť postarať sa o spoločné potomstvo. Mimo manželstva je pohlavný styk len prázdnym symbolom; neuskutočňuje úplné vzájomné sebadarovanie, ktoré telesne naznačuje. Je deformáciou ľudskej sexuality i lásky. Platí to aj o pohlavnom styku (či už mimo manželstva alebo v manželstve), pri ktorom je použitá akákoľvek antikoncepcia. Naznačuje sa bezpodmienečná láska (až po hranicu intimity), no na vrchole sa „povie“ a uskutoční zásadné „nie“ (nechcem tvoje vajíčko/spermie, resp. nedám ti moje vajíčko/spermie).

Nie každý manželský akt je plodivý, no každý môže byť plodný – úplný, čo sa týka vzájomného sebadarovania. Tak vyjadruje vznešenosť manželskej lásky. Antikoncepcia nielenže oddeľuje telesné plodenie od spojenia, ale ničí aj samotnú vnútornú kvalitu spojenia, lebo mu chýba rozmer manželského, t. j. úplného sebadarovania.^xvii

Plodnosť patrí k podstate lásky, lebo láska je vychádzaním zo seba smerom k inému. Preto niet skutočného spojenia bez otvorenosti životu a niet skutočnej rodičovskej zodpovednosti bez úplného darovania sa rodičov na úrovni telesnej i duchovnej.^xviii

Dôstojnosť dieťaťa si vyžaduje, aby nebolo len produktom ľudského plánovania („teraz chceme, resp. nechceme splodiť dieťa“). Dieťa vo vzťahu k rodičom nie je produkt, ani nárok, ale dar – teda čosi, čo vždy presahuje ľudské plánovanie (i keď plánovanie nevylučuje). Pri manželskom spojení je dôležité, aby bolo úplným (telesným i duchovným) sebadarovaním, pri ktorom manželia nie vždy plánujú počať dieťa, no nikdy ho neodmietajú (ani telesne – antikoncepčný prostriedok, ani duchovne – antikoncepčná mentalita). Tak sa dieťaťu garantuje primerane dôstojný status – je darom, ktorý vzišiel z daru (opakom je nedôstojný status dieťaťa, keď je jeho počatie vnímané ako „náhoda“ alebo „nehoda“).^xix

Tento pohľad na manželskú sexualitu je nezlučiteľný s používaním antikoncepcie, lebo tá vo svojej podstate deformuje manželské sebadarovanie. Primeranou formou regulácie plodnosti sú metódy, ktoré rešpektujú charakter manželskej sexuality a posilňujú ho. Sú napĺňaním zodpovedného rodičovstva, lebo zodpovedajú pravde o ľudskej láske a dôstojnosti.^xx Ide o metódy prirodzené, lebo zohľadňujú ľudskú prirodzenosť (bipolárna, komplementárna, komplexná) a akceptujú cyklickú prirodzenú (ne)plodnosť. Kľúčovými piliermi prirodzených metód regulácie plodnosti sú rozpoznanie plodných a neplodných dní v cykle ženy a komunikácia v páre. To si možno vyžaduje väčšiu námahu, ale netreba zabúdať na benefity: Posilňujú vzájomnú príťažlivosť i úctu páru; sú absolútne ekologické vo vzťahu k žene, k potomstvu i k prírode; pozorovaním prirodzenej plodnosti prispievajú k reprodukčnému zdraviu; vyváženým rozložením zodpovednosti pôsobia zjednocujúco.^xxi

Metódy prirodzenej regulácie plodnosti sú na Slovensku dobre udomácnené, majú kvalitne spracovanú metodiku a rozvinutú sieť školiteľov. Je na každom páre, aby si vybral metódu (alebo kombináciu viacerých), ktorá mu najviac vyhovuje.

Symptotermálna metóda (STM) je založená na pozorovaní, zaznamenávaní a vyhodnocovaní minimálne dvoch z troch objektívne známych príznakov plodnosti – bazálnej teploty, hlienu krčka maternice a stavu samotného krčka maternice. Môžu ju spoľahlivo praktizovať aj ženy s nepravidelnými cyklami, keďže je založená na každodennom pozorovaní príznakov plodnosti, a nie na matematickom výpočte plodných a neplodných dní. Na Slovensku sa ponúka od roku 1994 vďaka organizácii Liga pár páru. Kontakt: www.lpp.sk, lpp@lpp.sk.

Billingsova ovulačná metóda (BOM) je založená na sledovaní príznaku prítomnosti hlienu s plodnou charakteristikou na vonkajších pohlavných orgánoch ženy. Pritom nie je potrebné nijaké vnútorné vyšetrovanie alebo meranie teploty, ani porovnávanie predchádzajúcich cyklov a z toho usudzovať predpokladaný priebeh budúceho cyklu. Metóda posudzuje každý cyklus ako jedinečný. Tým je použiteľná aj v neštandardných cykloch, napr. v premenopauze, počas dojčenia, ale aj počas hormonálnej liečby či choroby. Na Slovensku Billingsovú ovulačnú metódu zastrešuje organizácia Donum Vitae. Kontakt: www.billingsovametoda.sk, donumvitaeoz@gmail.com.

Creightonský model (CRMS) pomáha určiť plodné a neplodné dni pomocou štandardizovaného značenia kvality dvoch hlavných biomarkerov: hlien krčka maternice a menštruačné krvácanie. Pravidelným sledovaním sa dá zistiť, ako životný štýl vplýva na cyklus a plodnosť. Záznamová tabuľka dokáže aktívne odhaliť gynekologické ťažkosti, o ktorých žena nemusí vôbec vedieť. Je základom diagnostiky a následnej liečby pomocou novej špecializácie v oblasti gynekológie s názvom NaPro Technology, ktorá je využívaná aj na liečbu neplodnosti. Na Slovensku sa Creightonský model vyučuje od roku 2005. Kontakt: www.plodar.sk, plodar.sk@gmail.com.

Ako už bolo uvedené, ľudská sexualita je danosť (dar) aj úloha. Už ako prirodzená danosť je krásna a vznešená. Ak ju človek správne stvárňuje, môže sa stať umeleckým dielom. Takto rozvinutá sexualita je základom pre harmonické medziľudské vzťahy, je zdrojom radosti a pokoja.

Hormonálna antikoncepcia vytvára ilúziu bezpečného a kvalitného sexuálneho života (v skutočnosti ho ničí). Ponúka skratkovité riešenia, ale tie sa príliš často menia na skratové. Človek niekedy potrebuje v sebe zozbierať pokoru i odvahu, aby namiesto toho začal hľadať riešenia rozvážne a múdre.

Odborné pramene