Orálna hormonálna antikoncepcia má negatívny vplyv na viaceré významné procesy v ženskom organizme ako sú systémový metabolizmusi ii iii, jedno-uhlíkový metabolizmusiv, globálna metylácia DNAv vi, homeostáza minerálov a vitamínov (najmä B12, B9, B6)vii viii a pod. Trvá určité obdobie, kým sa ženský organizmus vyrovná s následkami užívania orálnej antikoncepcie, a preto môže byť ohrozený normálny vývin potomka počatého tesne po jej vysadení. Kvalita vajíčok (oocytov), embryí a materského prostredia sú totiž rozhodujúcimi parametrami pre tehotenstvo a narodenie živého a zdravého dieťaťa.ix
Životný štýl ženy pred pôrodom (faktory ako sú napr. príjem rôznych živín alebo vystavenie jej organizmu pôsobeniu rôznych chemických látok) je jednou z hlavných príčin viacerých pôrodníckych komplikácií, detských chronických chorôb a niektorých genetických mutácií. Mnohé chemikálie môžu negatívne ovplyvniť hladiny pohlavných hormónov, nesprávne aktivovať alebo potlačiť vyjadrenia genetickej informácie (epigenetické zmeny), narušiť imunitu, priamo poškodiť bunky, iniciovať karcinogenézu, poškodiť mitochondrie a spôsobiť oxidačné poškodenie. Navyše, epigenetické zmeny môžu mať negatívny vplyv nielen na plod (syna/dcéru), ale aj na ďalšie generácie potomkov (vnúčatá a pravnúčatá).x
Najnovšie výskumy potvrdzujú, aký veľký význam pre zdravie potomkov má nielen obdobie tehotenstva, ale aj kvalita vajíčok, ktoré sa vyvíjajú vo vaječníkoch pred tehotenstvom. Kvalita vajíčok vstupujúcich do procesov oplodnenia významne určuje vývinovú schopnosť embryí po oplodneníxi xii xiii xiv a je považovaná za kľúčový faktor podieľajúci sa na úspešnej reprodukcii ľudstvaxv xvi xvii. Vajíčko je jedinečná a vysoko špecializovaná bunka. Zodpovedá za vytváranie, aktiváciu a kontrolu embryonálneho genómu, ako aj za podporu základných procesov, ako je bunková homeostáza, metabolizmus a postupnosť fáz bunkového cyklu v skorom embryu. Úspešný vývin embrya je založený na správnom a efektívnom uskutočnení mnohých rozhodujúcich procesov prostredníctvom vajíčka, aby sa vytvorilo funkčné embryo.xviii Narušenie vývinu vajíčok faktormi životného prostredia a zmeny vo fyziologických procesoch matiek ohrozujú dozrievanie folikulov a kvalitu vajíčok, čo môže viesť k narušeniu vývinu embryí a epigenetickým chybám, ktoré ovplyvňujú zdravie potomkov aj z dlhodobého hľadiska.xix Do skupiny látok, ktoré významne ovplyvňujú dozrievanie folikulov a včasný embryonálny vývin patria endokrinné disruptory, medzi ktoré sa radia aj syntetické pohlavné hormóny používané v hormonálnej antikoncepcii.xx
K dispozícii sú štúdie, v ktorých deti žien, ktoré otehotneli krátko po ukončení užívania perorálnej antikoncepcie, mali významne zvýšené riziko vývinu rázštepu chrbtice alebo anencefálie (Yin a kol., 2011xxi, Waller a kol., 2010xxii, Kasan and Andrews, 1980xxiii), autizmu (Hankus a kol., 2020xxiv), gastroschízy (Ahmed, 2017 xxv), transpozície veľkých ciev srdca (Waller a kol., 2010xxvi) a Downovho syndrómu (Shawky a kol., 2009xxvii, Lejeune and Prieur, 1979xxviii). V celonárodnej dánskej štúdii skúmali 1 056 846 detí (Hemmingsen a kol., 2020), ktorých matky naposledy užili kombinovanú perorálnu antikoncepciu viac, resp. menej ako 3 mesiace pred začiatkom tehotenstva. Riziko detskej poruchy pozornosti a hyperaktivity bolo zvýšené o 23 % (HR 1.23, 95%CI: 1.19–1.28), keď interval medzi vysadením kombinovanej perorálnej antikoncepcie a otehotnením bol dlhší ako 3 mesiace. Riziko bolo zvýšené o 24 %, keď interval medzi vysadením kombinovanej perorálnej antikoncepcie a otehotnením bol kratší ako 3 mesiace (HR 1.24, 95%Cl: 1.18–1.32). U detí, ktorých matky uživali perorálnu antikoncepciu obsahujúcu len gestagén (POP), bolo riziko detskej poruchy pozornosti a hyperaktivity zvýšené o 36 % (HR 1.36, 95%Cl: 1.26–1.47), keď interval medzi vysadením POP a otehotnením bol dlhší ako 3 mesiace a o 22 % zvýšené, keď interval medzi vysadením POP a otehotnením bol kratší ako 3 mesiace (HR 1.22, 95%Cl: 0.96–1.55).xxix
Varujúce sú výsledky štúdií, v ktorých užívanie hormonálnej antikoncepcie pred počatím súviselo s významne zvýšeným rizikom detskej akútnej leukémie (Hargreave a kol. 2018xxx, Gholami a kol., 2011xxxi, Xiao Shu a kol., 2002xxxii, Henriette Van Steensel-Moll a kol., 1985xxxiii) a zhubných nádorov mozgu (Linet a kol., 1995xxxiv).
Predstava, že po vysadení hormonálnej antikoncepcie je žena plnohodnotne disponovaná pre tehotenstvo, je teda nesprávna. Túto skutočnosť by mala dobre zvážiť každá žena, resp. každý pár, ktorý sa nazdáva, že užívanie hormonálnej antikoncepcie je vhodný spôsob na preklenutie obdobia, kedy neplánujú počať dieťa.
Odborné pramene
i Wang Q, Würtz P, Auro K, et al. Effects of hormonal contraception on systemic metabolism: cross-sectional and longitudinal evidence. International Journal of Epidemiology. 2016;45(5):1445-1457.
ii Sitruk-Ware R, Nath A. Characteristics and metabolic effects of estrogen and progestins contained in oral contraceptive pills. Best Practice & Research. Clinical Endocrinology & Metabolism. 2013;27(1):13-24.
iii Allaway HCM, Misra M, Southmayd EA, et al. Are the Effects of Oral and Vaginal Contraceptives on Bone Formation in Young Women Mediated via the Growth Hormone-IGF-I Axis?. Frontiers in Endocrinology. 2020;11:334.
iv Rios-Avila L, Coats B, Chi YY, et al. Metabolite profile analysis reveals association of vitamin B-6 with metabolites related to one-carbon metabolism and tryptophan catabolism but not with biomarkers of inflammation in oral contraceptive users and reveals the effects of oral contraceptives on these processes. The Journal of Nutrition. 2015;145(1):87-95.
v Sarabi MM, Ghareghani P, Khademi F, Zal F. Oral Contraceptive Use May Modulate Global Genomic DNA Methylation and Promoter Methylation of APC1 and ESR1. Asian Pacific Journal of Cancer Prevention : APJCP. 2017;18(9):2361-2366.
vi Campesi I, Sanna M, Zinellu A. et al. Oral contraceptives modify DNA methylation and monocyte-derived macrophage function. Biology of Sex Differences. 2012 Jan 27;3:4.
vii Kamp F, Rodrigues TSL, Donangelo CM. Effect of oral contraceptive use and zinc supplementation on zinc, iron and copper biochemical indices in young women. e-SPEN, the European e-Journal of Clinical Nutrition and Metabolism. 2011; 6(6):e253-e258.
viii Wakeman, M. A Review of the Effects of Oral Contraceptives on Nutrient Status, with Especial Consideration to Folate in UK. Journal of Advances in Medicine and Medical Research. 2019;30(2):1-17.
ix Mtango NR, Potireddy S, Latham KE. Oocyte quality and maternal control of development. International Review of Cell and Molecular Biology. 2008;268:223-290.
x Genuis S, Genuis R. Preconception Care: A New Standard of Care within Maternal Health Services. BioMed Research International. 2016; 2016:1-30.
xi Keefe D, Kumar M, Kalmbach K. Oocyte competency is the key to embryo potential. Fertility and Sterility. 2015 Feb;103(2):317-22. .
xii Ashworth CJ, Toma LM, Hunter MG. Nutritional effects on oocyte and embryo development in mammals: implications for reproductive efficiency and environmental sustainability. Biological Sciences. 2009;364(1534):3351-3361.
xiii Mtango NR, Potireddy S, Latham KE. Oocyte quality and maternal control of development. International Review of Cell and Molecular Biology. 2008;268:223-290.
xiv Varghese AC, Ly KD, Corbin C, et al. Oocyte developmental competence and embryo development: impact of lifestyle and environmental risk factors. Reproductive Biomedicine Online. 2011 May;22(5):410-20.
xv Sreerangaraja Urs DB, Wu WH, Komrskova K, et al. Mitochondrial Function in Modulating Human Granulosa Cell Steroidogenesis and Female Fertility. International Journal of Molecular Sciences. 2020;21(10):3592.
xvi Uyar A, Torrealday S, Seli E. Cumulus and granulosa cell markers of oocyte and embryo quality. Fertility and Sterility. 2013 Mar 15;99(4):979-97.
xvii Hoshino Y. Updating the markers for oocyte quality evaluation: intracellular temperature as a new index. Reproductive Medicine and Biology. Reproductive Medicine and Biology. 2018 Sep 27;17(4):434-441.
xviii Mtango NR, Potireddy S, Latham KE. Oocyte quality and maternal control of development. International Review of Cell and Molecular Biology. 2008;268:223-290.
xix Mtango NR, Potireddy S, Latham KE. Oocyte quality and maternal control of development. International Review of Cell and Molecular Biology. 2008;268:223-290.
xx WHO (World Health Organization)/UNEP (United Nations Environment Programme) The State-of-the-Science of Endocrine Disrupting Chemicals – 2012 (Bergman Å, Heindel JJ, Jobling S, Kidd KA, Zoeller RT, eds). Geneva:UNEP/WHO. 2013. http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/index.html. Accessed 12 November 2018.
xxi Yin Z, Xu W, Xu C, et al. A population-based case-control study of risk factors for neural tube defects in Shenyang, China. Child’s Nervous System : ChNS : Official Journal of the International Society for Pediatric Neurosurgery. 2011;27(1):149–154.
xxii Waller DK, Gallaway MS, Taylor LG, et al. Use of oral contraceptives in pregnancy and major structural birth defects in offspring. Epidemiology. 2010 Mar;21(2):232-9.
xxiii Kasan, P. N., Andrews. J., Oral contraception and congenital abnormalities. British Journal of Obstetrics and Gynaecology. 1980 Jul;87(7):545-51.
xxiv Hankus M, Kazek B, Paprocka J, et al. Preconception Risk Factors for Autism Spectrum Disorder – A Pilot Study. Brain Sciences. 2020;10(5):293
xxv Ahmed H. Maternal Exposure to Different Types of Hormonal Compounds from Oral Contraceptives in the First Trimester of Pregnancy and Its Association with Birth Defects. The University of Texas School of Public Health. Texas Medical Center Dissertations. 2017. https://www.researchgate.net/publication/318813561.
xxvi Waller DK, Gallaway MS, Taylor LG, et al. Use of oral contraceptives in pregnancy and major structural birth defects in offspring. Epidemiology. 2010 Mar;21(2):232-9.
xxvii Shawky RM, Elsobky E, Elsayed SM, et al. Maternal risk factors in young Egyptian mothers of Down syndrome. Egyptian Journal of Medical Human Genetics. 2008 Nov; 10(2):144-152.
xxviii Lejeune J, Prieur M. Oral contraceptives and trisomy 21. A retrospective study of 730 cases. Annales de Génétique. 1979 Jun;22(2):61-6.
xxix Hemmingsen CH, Kjaer SK, Jezek AH, et al. Maternal use of hormonal contraception and risk of childhood ADHD: a nationwide population-based cohort study. European Journal of Epidemiology. 2020 Sep;35(9):795-805.
xxx Pombo-de-Oliveira MS. Maternal hormonal contraception and childhood leukaemia. Lancet Oncology. 2018 Oct;19(10):1261-1262
xxxi Gholami A, Salarilak S, Hejazi S, Khalkhali HR. Parental risk factors of childhood acute leukemia: a case-control study. Journal of Research in Health Sciences. 2011 Nov 4;11(2):69-76.
xxxii Shu XO, Han D, Severson RK, et al. Birth characteristics, maternal reproductive history, hormone use during pregnancy, and risk of childhood acute lymphocytic leukemia by immunophenotype (United States). Cancer Causes Control. 2002 Feb;13(1):15-25.
xxxiii Henriette Van Steensel-Moll et al. Are maternal fertility problems related to childhood leukaemia? International Journal of Epidemiology. 1985 Dec; 14(4):555-559.
xxxiv Linet MS, Gridley G, Cnattingius S, et al. Maternal and perinatal risk factors for childhood brain tumors (Sweden). Cancer Causes Control. 1996 Jul;7(4):437-48.
